Mimo davu

Mladý Sulík, vyemigrovaný rodičmi do západného Nemecka. Nezvládol v Nemecku vysokoškolské vzdelanie – fyziku. Exaktné predmety Sulíkovi nikdy nešli. Excel je jeho strop, a aj ten mu musí opravovať bloger. Hneď ako sa dalo utiecť zo západného Nemecka – ktorému nerozumel – na postkomunistické Slovensko, urobil tak. Tam vyštudoval Ekonomickú univerzitu „lebo tú urobí každý“.

„Prečo však práve ekonómiu?

To nemôžem povedať, veď ma ľudia v diskusii zožerú. (smiech) Bola to proste „električková“ škola, ktorú musel zvládnuť skutočne každý. U nás, na Slovensku, tobôž. Keď sa tu hovorí o električkových ekonómoch, je to holá pravda.“

 

S touto „kvalifikáciou“ sa stal poradcom ministra Mikloša pre daňovú reformu, a to napriek tomu, že Mikloš bol proti tejto reforme. Veľmi pomohla intervencia SME (dnes oficiálne vlastnený finančným žralokom):

„Vtedy mi pomohol Peter Papánek – vybavil mi úplne prvý rozhovor v mojom živote – práve v SME.“

A nemenované kontakty Sulíka na ľudí majúcich vplyv na ministra Mikloša:

„k tomu som vytrápil všetkých ľudí, o ktorých som si myslel, že by na neho mohli mať vplyv, aby mu dohovorili, nech neblbne“

Tak vznikla tzv. „rovná daň“, odmietaná všade na západe – presnejšie – jedna z najvyšších DPH na potraviny pre obyvateľstvo v EÚ z dôvodu, aby dane podnikateľov mohli byť podstatne nižšie.

Vzniklo niečo, čo bezostyšne a systémovo okráda obyvateľov krajiny pri každodennom nákupe potravín, len aby sa poslúžilo  podnikateľom.

Na scéne je Kočner

Sulík ako predseda parlamentu chodil na raňajky ku Kočnerovi (kauza „Sasanka“) a riešil s ním voľbu generálneho prokurátora(!!) Dostalo sa to na verejnosť s podozrením že vinníkom zverejnenia je Kočner. Ten sa stal navyše nepriateľom médií zverejnením úkolovania médií opozičnými politikmi – kauza „Lipšicove stádo“.

Sulíkove posluhovanie Kočnerovi je Sulíkova vina. Každého iného politika by niečo také doživotne diskvalifikovalo. Sulíkovi stačilo povedať, že to bola „začiatočnícka chyba“. A už je vyriešené. Je to dôkaz, že Slovensko je krajina kde je možné všetko.

Zázrak zmiznutia

Hovorí sa, že sa že čo sa dostane na internet, už z neho nezmizne. „Lipšicove stádo“ z internetu zmizlo. Aká moc v pozadí toto dokáže? Samozmiznutie z internetu neexistuje.

Urobíme vám zo života peklo

Taký bol sľub opozície po nástupe Fica k moci. A opozícia tento sľub plní. Boli nasadené najťažšie kalibre. Denník SME oficiálne prešiel do vlastníctva finančného žraloka. Odídenci zo SME si založili že akože nezávislý denník v ktorom produkujú to isté peklo ktoré pre oligarchického majiteľa SME produkuje SME.

Harmonogram služieb v pekle

Politici opozície držia služby, v pravidelných intervaloch si každý splní svoju každodennú štvavú povinnosť v médiách, pred kamerami médií. Každý deň niekoľko krát denne splietajú zo lží a poloprávd hrozný obraz vlády a krajiny. Gorila médiá usilovne a každý deň búšia, splietajú lži a plnia  pokyny vedúce k manipulácii verejnosti tak, aby došlo k návratu prooligarchickej vlády, ktorá by znova umožnila to, čo bolo možné za čias pravicovej Gorily – hrdzavenie platiny.

Houston, máme problém….

… ale oligarchovia zistili, že ani takto masívny výplach nestačí – množina ľudí akceptujúcich tento výplach je konečná. Lož masírovaná verejnosti je pre rozumnejšiu časť verejnosti čitateľná a neakceptovateľná.  Ak každodenný výplach lžami a polopravdami nestačí, niekoho napadlo, že teda musí prísť s niečím silnejším. S niečím čo otrasie každým, čo chytí za srdce, niečo s hlbokou emóciou, niečo čo sa dá živiť mesiace až roky, niečo čo sa dá výborne spracovávať médiami ktoré oligarchovia vlastnia.

Našli niečo silnejšie. Dosiahli ďalší míľnik. Vraždu.

Takýto plán musel byť dobre pripravený. Museli byť vybudované postupy, pripravené scenáre na ľudí na ktorých sa hodí vina, rozpracovateľné podozrenia. Ako napríklad prepojenie krásavice ktorá robila u Vadalu a potom robila na úrade vlády. Alebo Kočner, ktorý sa dá kriminalizovať lebo je podnikateľ na hrane alebo až za hranou ekonomických zákonov – tak ako sa dá u nás kriminalizovať takmer každý slovenský podnikateľ, lebo na Slovensku sa podniká tak – na hrane zákona. Samozrejme, že ten na koho sa hodí vina nebude spriaznená osoba, ale nespriaznená – napríklad pochybný podnikateľ a nepriateľ médií. Osoba, idúca proti mediálnemu výplachu zverejnením SMS preukazujúcich spojenie opozičných politikov a novinárov – „Lipšicove stádo“. Áno, Kočner.

Mohlo dôjsť k naplánovaniu vraždy, mediálnou prípravou viacerých možných vinníkov na ktorých sa malo plánovane smerovať podozrenie, k príprave postupov ktoré mali byť použité na dobu tesne po vražde ktoré mali viesť k pádu vlády a predčasným voľbám. Vybratá obeť, ktorej strata chytí za srdce každého. V tomto zmysle nemusela byť vražda partnerky novinára nešťastnou náhodou, ale spôsob ako navýšiť zdesenie národa. Vybratá dozorujúca osoba ktorá bude vidieť do vyšetrovacieho spisu, ako advokát poškodenej strany, bude „správne“ informovať a „správne“ vynášať „vhodné“ informácie….. aby všetko šlo ako má a vyšetrovanie sa nepohlo „nesprávnym“ smerom.

Plán nevyšiel. Došlo len k „drobným úspechom“ vo forme odstránenia premiéra a ministra vnútra. Nie však k tomu podstatnému celkom zreteľnému cieľu – povaleniu vlády – napriek štvavej podpore prezidenta a zmanipulovaného davu na uliciach.

Čierna labuť

Čierna labuť je z princípu nepredvídateľná udalosť ničivého charakteru:

Jeden z denníkov neočakávane uverejnil informáciu, že objednávateľom vraždy mohol byť oligarcha z Gorily, ktorý vlastní médiá. A že využil svoje médiá na to aby nasmeroval vinu na Kočnera.

To dáva zmysel. Prečo? Nie len pre toto:

Citát z dokumentu Gorila:

„Situáciu by vyriešila nová strana. Haščák hovorí, že demokracia je „nahovno“ systém. „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.“

 Malchárek hovorí o možnosti zaangažovať do kampane proti Ficovi veľké súkromné spoločnosti.

Haščák hovorí, že sa o to snažia, ale všetci sú pasívni, že napríklad Ján Sabol niečo dá, ale Penta musí ťahať väčšinu.“

To čo sa udialo mohlo byť po vytvorení produktov ako je SaS, a OĽANO, nákupe médií za účelom celospoločenskej manipulácie – proste kampaňou proti Ficovi – čo naznačuje výrok z Gorily.

Odbočka na zamyslenie

Čo vo všeobecnosti znamená, že v kampani proti Ficovi „Ján Sabol niečo dá“?

Cukríky? Komu? Ďeťom v škôlke?

Alebo skôr peniaze. Novinárom a opozičným politikom. Na štvanie, lži a manipuláciu. Na výplach opozičného davu.

Vyššie uvedené súvislosti vedú k tejto fikcii

SaS a OĽANO sú tie nové strany. Sú kompatibilné s Gorilou – zúčastnili sa vlády s SDKÚ.

Sulík, Matovič a ľudia za nimi sú vojaci tejto kampane.

Vo všeobecnosti – nákup médií nie je dostatočne zárobková investícia. Médiá mohli byť oligarchami nakúpené z iných dôvodov ako je priamy zisk z predaja tlače. Za účelom masmediálnej manipulácie verejnosti. Ale mediálny výplach sa ukázal ako nedostatočný na posilňovanie opozície a voľby sa blížia. Nákup médií za účelom podpory prooligarchickej opozície sa začína javiť ako čistá strata.

Vražda mohla byť zúfalým skutkom pozadia spôsobeným neschopnosťou opozície získať dostatok voličov do nadchádzajúcich parlamentných volieb.

Bola by to len evolúcia predstavy opozície robiť svoju politiku ako „peklo“.

Zdroje:

https://domov.sme.sk/c/3705650/richard-sulik-studoval-som-ekonomicku-lebo-tu-zvladne-kazdy.html

… a ďalšie bežne dostupné zdroje, ako prepis dokumentu Gorila