Príčinou celého problému je súbeh dvoch faktorov:
IQ podnikateľa: Obzor podnikateľa je zúžený na dosahovanie zisku, stav svojho bankového účtu. Podnikateľ v skutočnosti nerozumie ničomu mimo tohto úzkeho obzoru. Situácia s IQ podnikateľa je tak zlá, že podnikateľ nechápe ani to, že ak nedá dostatočný príjem zamestnancovi (zamestnanca okradne o zaslúžený príjem), že toto je zároveň príčinou nízkej kúpnej sily obyvateľstva – ľudia nemajú za čo kupovať výrobky podnikateľov. V tomto sú ďalej na západe, kde sú príjmy ľudí dostatočné na to, aby podporovali svojou spotrebou podnikateľov.
Systémová vada kapitalizmu – bezhraničný zisk: Učebnice kapitalizmu hovoria, že zisk je dôvodom podnikania. Tak ako primerané množstvo chemikálie v lieku lieči, neprimerané množstvo tej istej chemikálie je jedom a môže zabíjať. Tak isto je to so ziskom. Neprimeranému zisku mala zabraňovať konkurencia. Tá prestala fungovať vo svetovom kapitalizme pred desaťročiami a na Slovensku nikdy nebola. Rozumný zisk by nezbedačoval obyvateľstvo, a neotváral nožnice príjmovej nerovnosti, a aj podnikateľ by vo svojom svedomí vedel, že nie je len neokrôchaný zlodej.
Učebnice kapitalizmu kedysi učili že kartel je pre kapitalizmus zlom ktorý musí byť odstránený, a že zisk podnikania má byť vyvážený rizikom podnikania. Dnes je tolerovaný každý kartel. A podnikateľ neznáša žiadne riziko. Dokonca sa podnikatelia opovažujú súdiť sa o ušlý zisk – a sú úspešní – čo je jeden z dôkazov o tom, že podnikanie je bez rizika. Peniaze korumpujú a rakovina bezhraničného zisku podnikateľa metastázovala do politiky, kde sa politici stali osobami na výplatnej listine podnikateľov.
Marže podnikateľov dávno prekračujú hranice slušnosti a dosahujú niekoľkonásobky ceny toho čo produkujú, čo je považované za „správnu cenotvorbu“, namiesto tej „zlej“, kde sa spočítali náklady, pridala normálna marža a tak sa určila cena.
Konkurencia končí už na trhovisku, kde ak sa nejaká babička opováži znížiť dohodnutú cenu za mrkvičku, má problém.
O probléme sa nehovorí. Lebo hovorí sa len o tom, o čom chcú majitelia médií – podnikatelia. A to sú tie osoby, ktoré dovidia len po svoj bankový účet.
Dalo by sa pokračovať o súčasnom kapitalizme – ktorý je skôr podvodom v každom ohľade – ešte dlho.
Ak sa spojí neschopnosť podnikateľa vidieť ďalej ako je stav jeho bankového účtu a ničím neobmedzený zisk, máme tu smrteľný koktail otvárajúcich sa nožníc príjmovej nerovnosti – z tých najhlúpejších a najzbytočnejších dôvodov: podnikateľ chce mať stále viac – hoci už viac nepotrebuje, a pretože je hlúpy – nerozumie dosahom svojho konania. Politik nezasiahne, pretože je na výplatnej listine podnikateľa.
Podnikateľ chráni svoje nalúpené (nekresťanská / úžernícka cenotvorba je lúpež) statky. Preto si kúpi tryskáč, nehnuteľnosti rôzne po svete, zabezpečí sa trezormi, úkrytmi. Keďže podnikateľ* je hlúpy, nechápe, že táto kríza je globálna a jemu by pomohlo jedine ak by si tie nehnuteľnosti / trezory / zabezpečenie kúpil mimo územia tejto planéty. Ak sa zabezpečil zariadeniami na tejto planéte, no tak to je tá planéta, kde je tých 3.8 miliardy ľudí, ktorí si zákonite v určitej chvíli povedia dosť, pretože žiadne nožnice sa nedokážu roztvárať donekonečna.
Zmena systému môže byť revolučná a k horšiemu.
A to z neuveriteľne blbého dôvodu: Bezhraničná chamtivosť a hlúposť podnikateľov – ktorí neodkážu vidieť ďalej, ako po svoj bankový účet.
*Pod pojmom podnikateľ sa myslí priemerný – väčšinový podnikateľ – také obmedzené zvieratko čo nerieši nič iné ako čo najrýchlejšie a najviac zbohatnúť. Nie tých pár podnikateľov, ktorí vidia aj ďalej ako len po vlastný bankový účet. Títo sú z hľadiska problému nepodstatní preto, lebo ich početnosť je nižšia ako štatistická chyba a teda nemajú vplyv na celok.