Došlo – po 30 rokoch aj na súdnictvo. V Nemecku riešili problém sudcov zrušením všetkých sudcov zo socializmu. Na Slovensku nedošlo k žiadnej očiste súdnictva a to po pokrivení komunizmom pokračovalo v pokrivení Mečiarom a Dzurindom a potom už len zotrvačnosťou posluhovaním kdejakému odkundesovi. Pozrel som si včerajšiu tému dňa (24.10.) k súdnictvu, kde sa osobne vyjadrovali k téme ľudia zo súdnictva a teda informácie nie sú skreslené novinármi.
Pár postrehov.
1. Súdna rada si pozvala Miriam Repákovú, ktorá podľa medializovaných informácií mala rozhodovať v prospech Kočnera v kauze Technopol.
Tá sa dostavila a povedala, že nemôže nič povedať.
Horšie je, že súdna rada sa jej na kontakt s Kočnerom ani nepýtala. Predsedníčka súdnej rady následne vyhlásila, že „Repákovej nechala priestor, a bolo na nej v akom rozsahu sa vyjadrí, a že sa necíti oprávnená, a že ju neprišli ani súdiť ani konfrontovať.“
Súdna rada tam totiž bola pre jediné. Minúť elektrinu v miestnosti v dôsledku zapnutia svetla v miestnosti. Súdna rada konala len formálne.
Kamil Baraník následne vysvetľuje, že súdna rada má kompetencie. Nevyužila ich. Čo iné to znamená než to, že súdna rada je na strane sudcov ktorí mali spolupracovať s Kočnerom?
Nekvalita tohoto súdnictva nevznikla teraz. Nevznikla ani za Fica. Trvá to minimálne 30 rokov. Za 30 rokov sa nenašiel JEDINÝ sudca ktorý by sa verejne prejavil osobnostnou integritou a poukázal na katastrofu slovenského súdnictva.
Súdna rada riešila hlavne to aby nikto z nej nevystrčil hlavu z radu, nepoškodil svoju komfortnú zónu a to ani teraz, keď nastala príležitosť aspoň troch vystrašiť zlo v súdnictve. Oportunizmus je hlavnou osobnostnou črtou.
Hoci trocha sa mi marí že nejaký sudca s osobnou integritou sa vyskytol, a bol zlikvidovaný. Kolegami.
2. Ďalší prípad mal byť sudca Sklenka, ktorý si mal dopisovať s Kočnerom.
Ten sa nedostavil, lebo si „ráno zobral dovolenku“.
Predseda súdu sa vo videu pochválil, že „Ešte sa nestalo aby sudcovi neschválil dovolenku“ – hoci zákon umožňuje zamestnancovi dovolenku neschváliť.
Tak Sklenka má prísť podať vysvetlenie v závažnej situácii, no ale nemusí. Proste si vezme dovolenku a predseda súdu mu ju automaticky schváli – dobre vie čo to znamená – že umožní Sklenkovi neprísť podať vysvetlenie.
3. Následne v diskusii je Lucia Kurilovská „hlboko presvedčená, že v súdnictve je množstvo sudcov ktorí sú poctiví, spravodliví a statoční, ktorým sa nepáči toto konanie, a aby sa riešili, aj zmenou legislatívy…. bla, bla, bla“
Legislatíva je dostatočná. Už súdna rada mohla konať. Chýba charakter. Kde boli celých 30 rokov od „revolúcie“ tí poctiví a statoční sudcovia? Ako sa prejavovala ich statočnosť v súvislosti s tým, že pilier demokracie – súdna moc funguje skôr pofidérne?