Nákup diaľničnej známky – ako to je na Slovensku

11. februára 2020, jhpi, Spoločnosť

Vedel som dopredu, že ju – diaľničnú známku – budem potrebovať, a keďže už aj na Slovensku je nákup cez internet možný, ako každý rok som zašiel na stránku pre nákup diaľničnej známky.

Pekne som vypísal čo bolo treba a lup ho k platbe. S dúfaním, že od minulých rokov sa možnosť platieb posunula od trápnosti k použiteľnosti.

Neposunula. Stránka stále trápne požaduje vloženie čísla platobnej karty do internetu. Čísla platobnej karty do internetu vloží len hlupák.

Ako každý rok v tomto momente skončila snaha o nákup známky elektronicky, a nasledovala moja výzva k zaradeniu Paypalu alebo na Slovensku bežných online platieb – cez SLSP, VÚB a to čo je dnes bežné.

Tak ako sa na túto požiadavku vys…. minulý rok, urobia tak – odhadujem – aj teraz.


 

Naplánoval som si že zájdem teda na pumpu a tam si známku kúpim brachiálne.

V zhone dní som na to zabudol a spomenul som si na to až keď som nabehol na diaľnicu. Hovorím si – ok – kúpim si ju ešte dnes, vraj sa to bude brať ako ok.

Dokončím cestu, a idem na najbližšiu pumpu – Slovnaft – a vybalím to na obsluhu rýchlo nech to mám z krku – ročná známka, do 3,5 tony, EČV je …..

„My máme len české a rakúske diaľničné známky“.

„Čo? Vy nemáte slovenské diaľničné známky ale máte české a rakúske?“

„Nemáme, nemáme na to program“

Dostali ma. Majú cudzie známky ale nemajú Slovenské lebo nemajú program. Po asi 3 rokoch elektronických známok. Asi predaj paliva málo vynáša, sú to chudáci. Alebo niekto niečo doondil?

 

Vydávam sa k ďalšej pumpe. Shell. Majú len známky iných štátov. Nie Slovenské. Začal som rozmýšľať, či mi nešiblo a nie som v skutočnosti v nejakej inej krajine, kde je logické nemať slovenské známky.

Predbežne som túto možnosť zavrhol.

Potom ma napadlo – čo ak časopriestorová anomália ma presunula naspäť do čias komunistického režimu, kde boli údajne prázdne regály a ja som sa dostal k prázdnemu regálu s diaľničnými známkami?

Ale nie tá „revolúcia“ predsa bola teraz už máme všetko predsa!

 

Fičím k ďalšej pumpe. Batax. „Nemáme, len rakúske.“. Pre boha, čo nás invajdli Rakušáci?

Jasné – ako inak, sme na Slovensku je normálne nemať Slovenské známky – začínam si zvykať.

 

Fičím do OMV – tadá majú známky. Vyboškával som nohy obsluhe.

Pýtal som sa ich ako je možné, že SK známky majú len oni. Splietajú nelogické dojmy v rámci small-talku.

Dozvedám sa však, že na začiatku roka mali peklo – niečo ako kedysi na banány – lebo na OMV pumpy chodili hordy ľudí kvôli známke. Kto mal známu pumpárku, dostal sa k známke skôr.

Lebo niekto niečo pos…., a nevie zabezpečiť:

Bolo by fajn keby tí čo to majú na starosti prestali poprdkávať do stoličiek, a začali niečo robiť – zlepšovať služby.

Že nákup známky je drobnosť? Je. Ak by to bola jediná služba so zádrhelmi nestálo by to za reč. Lenže tu je každá služba problematická a je zjavné, že nie je snaha o vylepšovanie.

Tu si kdejaký malý internetový portálik dokáže zabezpečiť online platby cez SK banky. Nie však štát.