Koronavírus a školstvo

28. februára 2020, jhpi, Spoločnosť

Je fascinujúce, ako je školstvo napriek častým mediálnym správam o množstve šikovných ľudí pasívne.

Vyzerá to, že celý školský stav je mimo, že nevie nič o tom čo sa v oblasti epidémie koronavírusu deje, nemá plány, nemá nápady, nemá snahu.

 

Je možné, že táto epidémia má úmrtnosť “len” 2-3% takže nám poniektorým “len” pomrú rodičia či starí rodičia – takže – tak potichúčky – “môžeme na to dlabať” – hlavne neohroziť biznis.

 

Poznámka – vyššie uvedenú vetu som vo verbálnych a neverbálnych prejavoch odpozoroval od mnohých ľudí – ja osobne ju považujem za neprijateľnú a hraničiacu s fašistickým prístupom.

 

Ide o to, že školy sú miestom, kde sa pravidelne stretávajú deti. Deti sú síce voči tejto nákaze odolné, ale stávajú sa prenášačmi. Ocino príde z Talianska, nakazí deti, deti nakazia iné deti v škole a tie do donesú domov – rodičom, starým rodičom. (Pochopiteľne, nikto nebude tušiť, kto bol v Taliansku s malou hyperbolou – ani kto sa napratal surovými netopiermi, čo bude pre slovenského lekára – ktorý má dôsledne zvažovať cestovateľskú anamnézu – znamenať, že nakazený nemá „cestovateľskú anamnézu“ a pošle ho domov. Verejnou dopravou.)

 

Zdá sa, že vyššie uvedený holý fakt je už príliš komplikovaný nielen pre lekára (ktorý stále rozpráva o tom ako nákaza vznikla vo Wu-Chane na trhu s rybami, a treba zisťovať kto bol vo Wu-Chane alebo na trhu s rybami a nejesť surové netopiere), ale že táto úroveň abstrakcie je nedostupná aj pre slovenských učiteľov. (Naopak, povšimol som si zvýšenie školských ponúk na hromadné akcie, ktoré v tomto období môžu byť zľavnené a tak školstvo láduje školákov na hromadné podujatia aby si mohli čo najviac poodovzdávať svoje nákazy.)

 

Dnes už je jedno, kto bol v Číne alebo Taliansku. Po prázdninách sa mnohí vrátili z Talianska a mnohí si odležali či neodležali svoju nákazu doma, vybehli aj počas nemoci na mnohé miesta kde sa stretli s mnohými ľuďmi – že, pán premiér? O Wu-Chane to už dávno nie je. A moc už ani o Taliansku.

 

To podstatné je, že každé zabránenie prenosu chrípky z človeka na človeka znižuje potenciál geometrického rastu nákazy.

 

Že tento koronavírus má nízku nebezpečnosť, tak čo sa plašiť?

No tak to ste nepochopili podstatu. Nedostali ste sa z povrchu.

 

Podľa epidemiológa z článku uvedeného aj v tomto médiu sú (alebo v nedávnej dobe boli) na Slovensku dve ložiská nákazy vtáčej chrípky s predpokladanou mortalitou 50-100%. Akurát sa ešte nešíri zo zvieraťa na človeka. Vírusy ale neustále mutujú – taká je ich nátura, a pravdepodobnosť že sa môže objaviť vírus s vyššou nebezpečnosťou – je vyššia ako 0. Sme v globálnom svete kde sa nákaza dá preniesť na opačnú stranu Zeme do 24 hodín.

 

Takže hlavná otázka pre školstvo je:

Ako je možné, že školstvo už neprešlo na vopred pripravený plán zabezpečenia výuky z domovov? Máme Internet, Skype, maily, hromadné komunikácie cez tieto nástroje. Školstvo malo mať dávno pripravené a odladené tieto nástroje, preškolených učiteľov, poučených žiakov.

 

Budem hádať – že by preto, lebo školstvo žiadny taký plán a systém vypracovaný nemá?

 

To ozaj – pri tej neustále deklarovanej múdrosti – nás musí vždy všetko zastihnúť nepripravených?

Záver: Pripravte si systém pre výuku na diaľku, cez internet a uplatnite ho počas chrípkových období. Môže to zachrániť mnoho ľudí.