Mimo davu

Kde bolo tam bolo, žila v malebnej dedinke v údolí hôr, v skromnej chalúpke stará mať s vnučkou Maruškou. Jedného dňa sa Maruške zažiadalo skvelých buchiet od starej matere, a chcela sa aj priučiť ako sa také výborné buchty pečú. Vľúdna stará mať pristala na prosbu Marušky a začali robiť buchty. 

Pripravili si všetky tie dobré poctivé veci, múku, maslo, soľ, cukor aj poctivý slivkový lekvár. Urobili kvások, cesto. Keď bolo cesto skoro hotové, vraví stará mať Maruške: 

“Ej zabudla som ešte niečo pridať – aby bolo cesto krásne biele.

Nože zájdi do komory a prines mi za hrsť oxidu titaničitého, pridáme ho do cesta, aby sa cesto pekne vybielilo!”

I vybrala sa Maruška do komory a priniesla presne za hrsť oxidu titaničitého. A cesto ním krásne vybielili.

—

??? “WTF? Oxid titaničitý, že dávala stará mater do buchát?” – si povie pozorný a veci znalý čitateľ. “To bude nejaký hoax, dezinformácia, dezolátstvo!”

A má pravdu. Staré matere oxid titaničitý do ich úžasných buchiet skutočne nedávali.

Dávame ho do buchiet teraz.

Úrad verejného zdravotníctva v týchto dňoch zverejnil informáciu, že prísada E171 – oxid titaničitý – sa stala zakázanou prísadou:

“Oxid titaničitý sa používa na dodanie bielej farby mnohým potravinám od žuvačiek, cukroviniek, pečiva, sendvičových nátierok až po polievky, omáčky, šalátové dresingy a výživové doplnky.”

Ďalej sa píše:

“EK svoj návrh založila na vedeckom stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý dospel k záveru, že používanie oxidu titaničitého ako prídavnej látky v potravinách nemožno ďalej považovať za bezpečné, a to najmä preto, že nemožno vylúčiť jeho genotoxické účinky. Vzhľadom na nemožnosť stanoviť obmedzenú dávku, ktorú možno považovať za bezpečnú, EFSA rozhodol, že používanie oxidu titaničitého v potravinách sa už nebude považovať za bezpečné. ”

Zdroj: https://www.ruvzba.sk/aktuality/oxid_titanicity_potraviny.pdf

Tak.

Teraz vyvstáva otázka, ktorú “múdru” hlavu vôbec napadlo, že žuvačky, cukrovinky, pečivo atď. treba vybieliť? Ako môže niekoho napadnúť taká sprostosť?

Nie je podstatné, že doteraz taká prísada nebola zakázaná alebo mala stanovené maximálne množstvo v potravine. Podstatné je zbytočné pridávanie chemikálií do potravín všeobecne. Pre farbu, pre krásu, pre lákavosť na pultoch, pre lepší podnikateľský výsledok založený na falošnom až podvodnom chemickom skrášľovaní potraviny.

A to je len jedna zo “skvelých” prísad, ktorými nás častujú podnikatelia vo svojich výrobkoch.

Ďalšou je napríklad skvelá prísada E250 Dusitan sodný.

Všimnite si znak lebky a mŕtvej ryby. Ideálna prísada do každého mäsového výrobku.

Ako napísať kľúčovú myšlienku.

Vidím to okolo seba neustále – ako podnikateľ urobí čokoľvek pre svoj zisk či zníženie nákladov – kľudne vám dá do jedla či lieku jed – aby cesto vyzeralo belšie a lepšie sa predávalo, alebo aby mäso vydržalo v regáloch mesiace.

Bolo by dobre, keby si toto začali ľudia uvedomovať. A vôbec nejde len o oxid titaničitý či dusitan sodný.