Mimo davu

Ako je to so Slovenským premiantstvom?

Premiér(i) a politici v súvislosti s pandémiou často opakujú, že sme boli “premianti” v nízkom počte nakazených.

Len skutočne mdlá myseľ to môže myslieť vážne. Rozhodne tomu neverí nikto v zahraničí a na Slovensku tomu neverí nikto príčetný. Krajina ktorá snáď ešte nikdy nebola skutočným premiantom v čomkoľvek pozitívnom sa zrazu stala premiantom v otázkach epidémie, a to napriek biednemu stavu slovenského zdravotníctva. Tak tomuto môže veriť len jednoduchší človek.

Prečo Slováci tak dôsledne dodržiavali karanténne opatrenia má iný dôvod. Slováci vedia, že dostať sa do súkolia slovenského zdravotníctva je podobné tomu hrať ruskú ruletu. Vedia, že mnohí z nich – ak nie sú z top 10000 – tam dostanú len neuveriteľnú nekvalitu, náhodu a aroganciu.

V súčasnosti dezinfoscéna prevalcovala krajinu a mnohí veria že to dajú – a poväčšine aj majú pravdu. Čo nevedia ako dopadne konkrétny jedinec, ktorý ani netuší v akom je zdravotnom stave lebo sa cíti dobre. A čo nevedia že by mali vedieť je to, aký dlhodobý dopad na ich zdravie bude mať prekonanie covid-19. To už je ťažká vysoká abstrakcia ktorá je mimo možností Facebookového chytrolína.

Aká je vlastne smrtnosť na covid-19 na Slovensku?

Je to dané patológom ktorý sa rozhodne ako určí príčinu smrti.

Tak ako vieme zabezpečiť malý počet nakazených slabučkým testovaním (sme takmer premianti v testovaní – tradične – od spodku rebríčka), vieme si vyrobiť aj nízky počet úmrtí. Patológ to rozhodne. V nákaze ktorá je nová, a za kritérií, ktoré pozná len on. Z médií je známy patológ – z Nemecka, ktorý nenašiel žiadneho človeka ktorý zomrel na covid-19, hoci objektívne mali zničené pľúca a boli nakazení koronavírusom. Proste to tak vidí. Ako ľudia z dezinfoscény.

A tak zatiaľ čo v normálnej krajine keď človek zomrie, pričom prekonával teploty a zápal pľúc a bol nakazený koronavírusom, jednoducho ho započítajú do úmrtí na covid-19. Nezabíjajú čas, ani peniaze na to, aby tam každého strčili do chladničky a potom pitvali – a robili niečo tak zbytočné, ako zisťovali či vyššie uvedený človek náhodou neumrel na niečo iné (hoci bol nakazený koronavírusom, mal horúčky a zápalu pľúc), aby sme vedeli byť premiantami v nízkej smrtnosti. To nám “strašne” pomôže v krajine, kde si pacienti chodia kupovať lieky do príhraničia, pretože na Slovensku nie sú dostupné mnohé lieky a liečby dostupné naokolo. My sa musíme takto klamať, aby sme zakryli pravdu o mizérii v tejto krajine.

A tak zatiaľ čo médiá – napríklad včera – priniesli informáciu z ČR o tom, že “v sobotu zomrelo 5 ľudí na covid-19”, na Slovensku sa takéto informácie nevyskytujú. U nás to funguje tak, že keď niekto zomrie a mal koronavírus, zatají sa to a ako v prípade tej 15 ročnej dievčiny sa až takmer po mesiaci dozvieme, že zomrela na covid-19 a zaradí sa do štatistiky. Takmer o mesiac sa dostane do štatistiky. Čiže informácie o tom, že človek v ten a ten deň zomrel, mal horúčky, obojstranný zápal pľúc a mal koronavírus sa u nás zatajujú, a prichádzajú až po dlhšej dobe, pretože u nás musíme každého vypitvať, pretože čo už je u nás účelnejšie, než míňať čas a peniaze na zisťovanie toho, či človek s koronavírusom náhodou neumrel na niečo iné – aby sme si urobili premiantskú štatistiku o nízkej úmrtnosti.

Ale krajina potrebuje vedieť koľko ľudí tu denne zomiera za okolností zápalu pľúc a preukázanej nákazy. Inak sa ľudia ako Matovič, Sulík a Facebook mudrlanti nebudú vedieť dostať do obrazu a budú pokračovať v dezinformačných žvástoch, či smiešne nedostatočných opatreniach, ako je “do 50 (vrátane interiéru) ľudí si môžete robiť čo chcete” – lebo chalaniskovi klesajú preferencie – tak chce byť chrumkavý.

Koľko máme Remedesiviru?

O tejto téme sa tu vôbec nehovorí, hoci je dôležitá. Občas zo slovenských médií vyplynula informácia, že slovenskí lekári niektorých pacientov s ťažším priebehom liečia Remedesivirom, ktorý má byť účinný pri liečbe ťažších prípadov.

Z českých médií som sa dozvedel, že EÚ má dohodu s výrobcom tohto lieku. A že EÚ tento liek rozdeľuje medzi krajiny EÚ – podľa nejakého vzorca. (Je veľmi pochvalné že EÚ v tomto takto koná.) Zároveň mi to odpovedalo na otázku ako to že Slováci majú Remedesivir. Kde by sa Slováci pri ich schopnostiach k nemu dostali, keď nezabezpečujú ani iné lieky bežné v okolitých štátoch?

Problém je ale v tom, že vďaka politike “nákaza neexistuje” a “už nezatvoríme ekonomiku” – hoci zdravie je podľa Matoviča údajne na prvom mieste (ale zjavne nie – športovci a reštaurácie sú dôležitejšie) – dôjde k zvýšenej spotrebe tohto lieku. Nie je ho dostatok, čo bolo uvedené v správe v českom médiu. A to je logické – je to globálna pandémia. Ten liek chce celý svet. A Slovensko je na chvoste.

Ako bude na Slovensku nakladané s týmto liekom, a kto ho dostane? Napovie nám čo sa stalo v prvej vlne keď presakovali informácie o tom, že pomôže liek založený na Chlorochíne. Lekárne ihneď zastavili predaj tohoto lieku a problém ho získať mali aj pacienti ktorí ho normálne používali. A v médiách sa nejaký lekár neopatrne vyjadril, že ako lekár si urobil zásobu chlorochínu. Pre rodinu a priateľov.

Čo myslíte, až to bude treba, dajú vám Remedesivir, keď nebudete priateľ lekára či podnikateľ či osoba z top 1000?