Viac som si toho javu povšimol pri kauze počas Dzurindovej politickej kariéry – kauza sa volala „Kauza podplácania novinárov SME“, presnejšie šlo o údajné podplácanie novinárov agentúrou Adriany Hosťoveckej, ktorá spolupracovala s bývalým šéfom volebného štábu Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Jozefom Paczeltom. Mali byť zaplatené pozitívne články o SDK. A vyšlo to najavo.
Odvtedy nevieme o žiadnom inom pokuse podplácať novinárov. Je to snáď preto, že odvtedy – je to už 21 rokov, k žiadnemu podplácania nedošlo?
Nie. Bola to totiž len detská chyba rakoviny, ktorá začala práve vtedy, a rozrástla sa do nekontrolovateľného stavu a zasahuje každú oblasť verejného života s dopadom na životy všetkých občanov tejto krajiny. Detská chyba proste bola ošetrená, aby podplácanie novinárov už nebolo zverejnené. Odvtedy som v úžase nad tým, ako 20 rokov každý pracovný deň dnes médiá ako SME – dnes vlastnené známym finančným žralokom – šíria tendenčnú manipuláciu účelom ktorej je tvoriť pravdu zo záujmov oligarchov a vlády podľa predstáv oligarchov. Tento zápas tu prebieha 20 rokov ako zápas oligarchov verzus zbytok obyvateľstva, ktorá sa tejto manipulácii intuitívne alebo vedome vzpiera.
Je za tým remeslo
Prečo si myslíte, že pri sledovaní TV vám neustále každých 5 minút vnucujú dokola tie isté reklamy, ktoré vás presviedčajú o tom čo si máte kúpiť, aby vaša vagína bola naozaj spokojná? Objednávatelia reklám si reklamy objednávajú a platia za ne tisíce Eur preto, že to nefunguje? Nepodceňujte ich. Robia to preto, že to FUNGUJE.
Techniky oslovenia verejnosti úderným, zaujímavým spôsobom, ktorý sa opakuje znova a znova spĺňa základnú ľudovú múdrosť – „100 x opakovaná lož sa stáva skutočnosťou“. Je to mocným nástrojom ako stvoriť značku, dostať človeka do obchodu aby tam nakupoval, a … dostať človeka do volebnej miestnosti aby v nej hlasoval podľa požiadavky zadávateľa reklamnej politickej objednávky.
Machiavelizmus
Štandardné reklamné remeslo charakterizované ľudovo „100 x opakovaná lož sa stáva skutočnosťou“ je zosilnené myšlienkami Machiavelizmu, ktorý je dnes považovaný za označenie pragmatického až cynického konania v politike. V prospech zadávateľa politickej reklamy, ktorým je podnikateľ a ten vidí len v obmedzenom uhle svojho bankového účtu, a ktorý proste nehodlá podnikať štandardne ale chce parazitovať na štátnych peniazoch.
Divide et impera
Ďalším nástrojom na zosilnenie techník politickej reklamy je starobylé pravidlo „Rozdeľuj a panuj“ účelom ktorej je protivníkov proti sebe poštvať. Stará historická múdrosť totiž konštatuje, že nad rozoštvanými protivníkmi je ľahšie získať kontrolu, prinajmenšom sú slabší a nespoja sa – napríklad proti zadávateľovi politickej reklamy, pretože rozoštvané tábory sú intenzívne zaujaté vzájomnou nevraživosťou, ktorá dnes dosahuje úrovne želanie smrti politickému oponentovi (aj mňa už chceli voliči opozície pár krát obesiť – aby tak dosiahli to, čo nazývajú „slušné slovensko“). Robia snáď niečo iné denne a masívne denníky ako SME a Denník-n, resp. väčšina médií obecne?
Za mňa ide o niečo za hranicou zákona a o vlastizradné konanie.
Rakovinová degenerácia demokracie postupuje
Aby toho nebolo dosť, do remeselnej reklamnej práce novinárov vstupuje ďalší akcelerátor – Facebook. Máme tu opozičné Facebookové politické strany, ktoré zo samej podstaty nechvália svojho oponenta ale svoju mediálnu kampaň na Facebooku tvoria výlučne negatívnymi, vymyslenými, manipulatívnymi, polopravdivými a rozoštvávajúcimi správami. Takto chcú vybudovať slušné Slovensko.
V poslednej dobe im začali vadiť nesúhlasné diskusné príspevky pod článkami na portáloch, a začali organizovane šmírovať po týchto účtoch a reportovať Facebookové účty, ktoré nemajú tie „správne“ názory. Facebookové algoritmy pri určitej početnosti reportovania nepohodlný účet zablokujú a nedovolia vytvoriť nový. Preto napríklad ja nemôžem mať účet na Facebooku. Som teda asi nekompatibilný so slušným Slovenskom.
Je toto demokracia?
Pochybujem, že je možné sa zmieriť s tým, že hlas ľudu vyvolaný zneužitím remesla mediálnej manipulácie je to, čo si máme predstaviť pod hlasom ľudu. Ak totiž dav ktorý vojde do volebnej miestnosti je ovplyvnený zadávateľom politickej reklamy a hlasuje, hlasuje na základe vnútenej a zaplatenej manipulácie. To predsa nie je vôľa ľudu, ale vôľa zadávateľa politickej reklamy. A logicky z toho vyplýva, že toto tu nie je demokracia. Ale niečo, čo trpí ťažkou degeneráciou svojej podstaty.
PS:
Nie som, nebol som a neplánujem byť voličom Smeru. Som bývalým voličom pravice, za čo sa skutočne hanbím a všetkým sa úprimne ospravedlňujem.
Všetko čo píšem je môj subjektívny názor, pretože z princípu každý subjekt môže byť len subjektívny.
Celá debata | RSS tejto debaty